Nové MaxiInfo august 2011...

Dokážeme sa prispôsobiť budúcnosti ?

Vážení chovatelia,
obdobie, v ktorom sa stretávame, je farmármi považované za to krajšie v roku poľnohospodára. A to najmä vtedy, ak sa k požatevnému vydýchnutiu pridá aj vízia priaznivých realizačných cien. Agronómi si po minuloročnej biede príjemne pozdvihli sebavedomie, ekonómovia sa tešia z pekných faktúr za rastlinné komodity a riaditelia a predsedovia veria, že tento rok neskončí (opäť) stratou.
Zootechnici si po troch rokoch tiež vydýchli, ceny mlieka sa konečne stabilizovali na úrovni, po ktorej sme v poslednom období túžili. Ono by to mohlo vyzerať aj na pokojný rok, ak by účtovníci neriešili večnú dilemu: „V akých cenách účtovať produkciu rastlinnej výroby pre živočíšnu – v nákladových alebo trhových?“ Tu spravidla spokojnosť manažérov našich chovov končí. Aj keď všetci vedia, že v skutočnosti ide len o prehadzovanie peňazí z jedného vrecka do druhého, podvedome cítia, že v tom druhom ich zostane opäť menej. Za posledné roky už každý pochopil, že vysoké ceny rastlinnej produkcie posúvajú živočíšnu výrobu hlbšie do červených čísiel. Preto otázka: „Čo prinesie budúcnosť?“ je namieste všade tam, kde sa stretávajú farmári - chovatelia.
Bolo tomu tak aj na konci júna v strednom Anglicku, v Stoneleigh Parku neďaleko Birminghamu, kde sa na 20. kongrese zišli členovia organizácie European Dairy Farmers (Európski mliečni farmári). Britskí farmári v spolupráci s Kráľovskou poľnohospodárskou spoločnosťou v Anglicku vybrali tomuto kongresu tému: „Prispôsobenie sa trhu“ (Adapting to the Market). Pre farmára vyrábajúceho mlieko, téma takmer vražedná, na kongrese však bola rozoberaná zo všetkých možných strán. Európski i austrálski odborníci pripravili pre účastníkov zaujímavé prednášky plné analýz a vízií.
Britskí profesori David Colman a David Beever vyzvali vo svojej prednáške na „Prispôsobenie sa budúcnosti“. Čo táto výzva znamená pre mliečnych farmárov?

Za kľúčové faktory obsiahnuté v tejto výzve autori považujú potrebu:
1. vyrábať viac mlieka,
2. znížiť náklady na krmivá,
3. zlepšiť zdravie zvierat a plodnosť,
4. znížiť straty v stáde,
5. znížiť dopady na životné prostredie.
 

Som presvedčený, že všetky oblasti, ktoré autori vymenovali, zamestnávajú rovnako intenzívne aj mysle slovenských chovateľov. S najväčšou pravdepodobnosťou však v inom poradí. Na prvé miesto asi máloktorý slovenský chovateľ kladie zvýšenú výrobu mlieka. Uprednostní skôr faktory 2. až 4., pretože s nimi je, priznajme si, v našich chovoch starostí viac než dosť. Avšak to, že nárast produkcie mlieka intenzívne zamestnáva mysle britských farmárov, bolo zrejmé aj z ďalších vystúpení. Výraznejšie navýšenie výroby surového kravského mlieka očakávajú ihneď po ukončení európskeho systému mliečnych kvót.
Každý farmár si však musí pri zvyšovaní produkcie položiť aj otázku, čo to urobí s nákupnou cenou. Do takejto diskusie zaujímavo prispeli holandskí farmári združení v organizácii LTO.

Čo podľa nich očakáva budúcnosť nákupných cien mlieka ?
1. väčšiu kolísavosť cien,
2. väčšie rozdiely v nákupných cenách mlieka u jednotlivých mliekarní.
 

Čo preto odporúčajú svojim farmárom?
1. Uistite sa, či je Váš podnik schopný prekonať obdobie s veľmi nízkymi nákupnými cenami.
2. Dobre si vyberte odberateľa mlieka.
 

Nám sa v tejto chvíli natíska otázka, čo z týchto odporúčaní je v budúcnosti aktuálne aj pre slovenských farmárov?
Odpoveď ponúkli mnohí rečníci na kongrese. Cieľom politík európskych štátov, kde výrobu mlieka berú vážne, je poskytnúť farmárom istotu, že prvovýrobca môže profitovať z celosvetového rastu na trhu s mliekom. Po zrušení kvót pôjde práve a hlavne o to. Dokážeme sa tomu prispôsobiť aj na Slovensku?
 

Ing. Vladimír Chovan
Predseda predstavenstva SHA