Necelé tri percentá...

Výroba mlieka a skleníkové plyny...

Výroba mlieka zaťažuje životné prostredie podstatne menej, ako si vedci doteraz mysleli. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) skorigovala svoj predošlý odhad, podľa ktorého sa výroba mlieka v celosvetovom meradle podieľala na emisiách skleníkových plynov 18 percentami, a v najnovšej správe tvrdí, že sú to len necelé tri percentá.
RÍM, Cieľom štúdie FAO je poskytnúť odhady emisií skle níkových plynov spôsobených chovom dobytka a produkciou mlieka. Správa pritom berie do úvahy celý mliečny potravinový reťazec, a zahŕňa tak do výpočtov produkciu mlieka, dopravu vstupných surovín potrebných pre hospodárenie (hnojív, pesticídov a krmív), transport mlieka z fariem k spracovateľom, spracovanie mlieka, jeho zabalenie a distribúciu k obchodníkom Emisie sú následne prepočítané na kilogram mlieka so štandardným obsahom tuku a bielkovín.
Ako uviedli nemecké noviny Agrar Zeitung, predošlý odhadovaný podiel produkcie mlieka na emisiách skleníkových plynov v hrozivej výške 18 percent bol spôsobený systematickou chybou vo výpočtoch, ktorú odhalil Frank Mitlöhner z americkej University of California Davis. Toto číslo, opakovane citované najrôznejšími environmentálnymi organizáciami protestujúcimi proti chovu dobytka, sa vďaka opraveným výpočtom scvrklo na skromných 2,7 percenta. Väčšina týchto emisií, až 93 percent, je vyprodukovaná priamo na farmách, a len malá časť pochádza zo spracovania mlieka a jeho transportu.
Známe porovnanie, že výroba mlieka je zodpovedná za tvorbu väčšieho množstva skleníkových plynov než celá medzinárodná doprava, teda nie je pravdivé. Aj v prípade, že zoberieme do úvahy celkový vplyv chovu dobytka, čiže produkciu mlieka spolu s produkciou mäsa, dosahuje podiel na emisiách skleníkových plynov len štyri percentá.
Podľa údajov FAO vyprodukoval v roku 2007 sektor chovu dobytka 1 969 miliónov ton kysličníka uhličitého. Pri produkcii jedného kilogramu mlieka sa uvoľní do atmosféry priemerne 2,4 kilogramu CO2. Táto hodnota však závisí od spôsobu chovu dojníc i od regiónu: napríklad kým v Európe a Severnej Amerike sa pri produkcii jedného kilogramu mlieka uvoľní do atmosféry 1,5 kilogramu CO2, v Strednej a Južnej Amerike sú to tri kilogramy, a v strednej a južnej Afrike je to viac než 7 kilogramov.
Intenzívny chov v maštaliach s možnosťou výbehu je podľa výpočtov FAO ekologickejší než chov dojníc na pastvinách: produkcia kysličníka uhličitého pri prvom spomenutom spôsobe chovu bola vyčíslená na 1,78 kilogramu na kilogram mlieka, kým pri druhom spôsobe chovu dosahuje 2,7 kilogramu.
Organizácia spojených národov chce tieto číselné údaje použiť na to, aby podnietila chovateľov na celom svete prejsť k ekologicky menej náročným spôsobom chovu, pri ktorých sa produkuje menej skleníkových plynov. "Rozvojové krajiny produkujú obrovské objemy emisií, a toto môže byť stratégia, ako ich znížiť. Produktívnejšie systémy môžu priniesť dvojitý úžitok v podobe ekologickejšej výroby a vyššej ziskovosti," vyhlásil Henning Steinfeld Z FAO.