Napísali v PRAVDE o chovateľskom dni...

Mlieko pramení na supermoderných farmách...
(09.10.2013; Pravda; s. 32, 33; Sedlák Jozef)

Ľudia si so samozrejmosťou ráno nalejú pohár mlieka, pochutia si na jogurte, plátku syra, ale o kravičkách a ľuďoch, čo sa o nich starajú, nevedia takmer nič alebo majú skreslené predstavy.
Dobytok z krajšej strany to je voňavé seno a kravské vemeno plné mlieka, z odvrátenej vidly a hnoj. Moderná farma dojníc však vyzerá úplne inak ovládli ju počítače a roboty. Superfabriky produkujúce mlieko sú porovnateľné s automobilkami. Všetci, čo pracujú na farmách, však majú k dobru jednu vlastnosť milujú zvieratá.
Raz do roka sa na mliečnej farme PVOD Kočín v Šterusoch stretáva výkvet slovenských chovateľov. Na chovateľskom dni venovanom holštýnsko frízskemu plemenu vyberajú najlepšiu dojnicu Slovenska. Je to akási obdoba voľby miss, keď vyhráva zviera, ktoré napĺňa chovateľský ideál. Hodnotí sa vzhľad, teda krása a celková stavba tela na jednej strane a na druhej strane výkonnosť zvieraťa.
Kravy o hlupákov nestoja
Keby ľudia dostali otázku, koľko mlieka dá denne jedna kravička, nevedno, či by dokázali správne odpovedať. Kedysi to bolo 10 až 20 litrov mlieka, dnes je bežný pôdoj 30 litrov a špičkové kravy nadoja denne aj 70 až 80 litrov mlieka! V Kočíne zvíťazila dojnica s ročnou úžitkovosťou 19 850 kilogramov. Vie si niekto predstaviť kravu, ktorá je schopná za rok vyrobiť mlieko, čo za deň vypije jedno dvadsaťtisícové mesto? Až tieto číslo hovoria o tom, že na farmách prebehla revolúcia, o ktorej bežný spotrebiteľ mlieka netuší.
Predseda PVOD Kočín Jozef Puvák začínal kedysi ako radový zootechnik. Družstvu patrilo posledné miesto v mliečnej tabuľke okresu Trnava, dnes je jedným z lídrov výroby mlieka na Slovensku. Pod Puvákovým vedením tu vybudovali supermodernú farmu pre 800 dojníc.
Čo sa zmenilo za takmer štyridsaťročnú Puvákovu profesionálnu kariéru? "Kedysi sa o sto kráv staralo osem ľudí, dnes 800 dojníc podojí päť dojičov," porovnáva Jozef Puvák a odtuší, že zootechnik dnes strávi viac času pri počítači ako v maštali. Je to samozrejme trochu prehnané, ale nad životom každej kravy bdie počítač. Na krku má rohaňa respondér zariadenie, podľa ktorého počítač dávkuje krave drahé krmivo obohatené o sóju a rôzne výživové prídavky.
"Kedysi sa vravelo, keď sa nebudeš učiť, pôjdeš ku kravám, ale my o žiadnych hlupákov nestojíme, potrebujeme inteligentných ľudí, ktorí plynne komunikujú v angličtine, pretože najproduktívnejšie chovy, odkiaľ čerpáme inšpiráciu, sú v USA a Kanade," hovorí Jozef Puvák. Moderný zootechnik to je vzácna a cenená profesia musí dokonale rozumieť zvieratám, krmivám a pravdaže celú farmu riadiť prostredníctvom počítača.
U Jozefa Puváka ležia tieto povinnosti na pleciach jeho synovca Stanislava Puváka, na farme spoločnosti Agrocontract Jasová je hlavou chovu ešte len 26 ročný Erik Záček. Z Kočína si odniesol Palmu víťazstva. To z "jeho" farmy pochádza najlepšia slovenská kravička.
Na farmách menšina, v bankách väčšina
Nie je to zrejme náhoda, že zvíťazil práve Erik Záček. V rode Záčekovcov ide o tretieho zootechnika v poradí bol ním Erikov starý otec i otec. Jablko, ako vidno, nepadá ďaleko od stromu.
"V ročníku nás bolo 33 chlapcov a dievčat, ale na farme robia po skončení univerzity len desiati, zvyšní sa zamestnali v bankách alebo sú na materských dovolenkách," bilancuje záujem o robotu priamo na farme mladý chovateľ. Stále je to tvrdá práca vyžadujúca si vysoké nasadenie 365 dní do roka. Chovateľstvo je rehoľou zviera v maštali je odkázané na človeka a ten mu musí slúžiť. S tým musí rátať každý chovateľ.
Erik sa takpovediac za pochodu musel po skončení školy doučiť angličtinu. Spoločnosť Agrocontract spolupracuje s kanadským Slovákom Dr. Haasom, ktorý jej poskytol špičkové chovateľské programy a tie sú všetky v angličtine.
Záček má na starosti 950 zvierat. Vraví, že, tam, kde je viac ako 500 kráv, mení sa farma na závod. Pracuje sa na zmeny, všetko musí klapať. "Niekedy mám dojem, že sa z chovu vytráca radosť, ktorú prežívali naši dedovia. Prešli po maštali, potľapkali každé zviera, tešili sa z teliatka. A my sledujeme kŕmne dávky, reprodukčné cykly, rátame zisky a straty, pretože dnes sa na trhu s mliekom udržia len tí, ktorí dokážu mlieko vyrobiť lacnejšie. Ale keď ma pochytí zlá nálada, prejdem sa po pavilóne a kravy mi hneď urobia lepšiu náladu."
Je práca chovateľov dobre zaplatená? Záček sa iba uškrnie.
"Ako môže byť pri súčasných cenách mlieka! Naši ľudia by si zaslúžili viac, ale všetko sa odvíja od ceny produktu na pulte."
Z krajčírky skvelá zootechnička
Moderná ekonomika sa zakladá na prísnom hospodárení. A predsa jej nechýba sentiment, láska, oddanosť. K najúspešnejším podnikom popri Kočíne a AgroContracte patrí aj PD Radošinka vo Veľkých Ripňanoch. Tunajší veľkochov so špičkovými parametrami vedú nadšenci, akí nemajú na Slovensku páru hlavný zootechnik Peter Bosý a jeho pravá ruka Zuzana Kolová sa stali chovateľmi, pretože v ich srdciach zvíťazila detská láska k zvieratám.
Peter mal byť technikom farmaceutom a Zuzka sa vyučila za krajčírku. Skončili však pri kravách, kde začali ako radoví ošetrovatelia. Obaja najprv kŕmili teliatka a potom, keď vedenie družstva objavilo aj ich nesporný organizačný talent, rýchlo stúpali po riadiacej špirále. Dnes títo tridsiatnici riadia chov, kde je dovedna 1 350 kráv.
Zuzana Kolová je samorast a veľký bojovník. Smiešna mzda krajčírky ju neuspokojovala, živila sa príležitostnými prácami v Česku a potom z malej liptovskej obce Lisková odišla na západné Slovensko. Keď zbadala inzerát ripnianskeho družstva, ktoré hľadalo ošetrovateľku zvierat, prihlásila sa.
"Mala som rada zvieratá, hoci doma sme chovali len sliepky. Dala som na volanie srdca a našla som to, po čom som inštinktívne túžila," vraví Zuzka Kolová. Chýbajúce vzdelanie si doplnila štúdiom za pochodu. Niekedy profíkov s titulmi predbehnú nadšenci, ktorí sa rýchlo a s presvedčením dovzdelávajú.
Keď si dáte pohár mlieka, možno za ním uvidíte príbehy obyčajných ľudí, ktorí poctivo robia svoju prácu. Robia ju, ako vraví Erik Záček, na takej úrovni ako špičkové americké či kanadské farmy.
***
Čiu pieseň spievajú spotrebitelia
Na Slovensku sa ročne vyrobí okolo 800 miliónov litrov mlieka. V roku 1990 to boli takmer dve miliardy, neskôr jedna. Slovenské mlieko a mliečne výrobky vytláča z trhu, ako vraví Ivan Hryca, riaditeľ Asociácie chovateľov holštýnsko frízskeho dobytka, zahraničná produkcia.
"Na pultoch je mlieko z Česka či z Poľska, nehovoriac o širokej palete zahraničných mliečnych výrobkoch. Ak si našinec kúpi importovaný mliečny produkt, posiela do autu slovenských chovateľov," hovorí Vladimír Chovan, bývalý minister pôdohospodárstva a dnes podpredseda agropotravinárskej sekcie SOPK.
Špičkové slovenské chovy v ničom nezaostávajú za západoeurópskymi, ale ich budúcnosť je v rukách podľa vodcu mliečnych farmárov Alexandra Pastoreka obchodníkov a spotrebiteľov. Na prvé miesto Pastorek kladie obchodníkov, lebo oni rozhodujú, čie produkty nakúpia, až potom sú spotrebitelia. Vyberajú si z toho, čo je na pultoch, ale práve svojou voľbou môžu ľudia vyvinúť tlak na obchodníkov, aby ponúkali prednostne slovenské mliečne výrobky. Ešte pred šiestimi rokmi bolo na Slovensku 800 fariem, kde chovali stáda dojníc, dnes ich je menej ako 600 a najmenej 15 až 20 fariem zatvorí výrobu na konci tohto roku.
"Najviac ľudí v poľnohospodárstve zamestnáva živočíšna výroba. V chove dobytka je to okolo desaťtisíc ľudí, ak teda spotrebitelia kupujú slovenské mliečne výrobky, zabezpečujú prácu svojim spoluobčanom a majú istotu, že na poliach a lúkach nebude rásť burina," burcuje spotrebiteľov Pastorek.
Výroba mlieka je stratová aj v západnej Európe. Tam ju dotujú bohaté štáty. Slovenská vláda deklaruje podporu živočíšnej výrobe, ale jej úsilie bude musieť byť v súlade s pravidlami Bruselu. A ten, ako pripomína Vladimír Chovan, nemá veľký záujem o reštrukturalizáciu.
Gordický uzol čo nevidieť rozsekne nová podoba spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ale keďže je to politika, musia sa viac o slovenské záujmy starať všetci počnúc politikmi a končiac spotrebiteľmi.
Texty k obr.:
Erík Záček, najúspešnejší slovenský zootechnik.
Zuzana Kolová sa z krajčírky stala chovateľkou dojníc.
V supermodernej dojárni sa odrazu dojí 72 kráv.