Bezrohí holsteini...

Bezrohí holsteini - budúcnosť záleží na kvalite ponúkaných býkov...
Holstein International, preložil a upravil Ing. Josef Pazdera

Stále nemožno tvrdiť, že sa počet bezrohých plemenníkov na medzinárodnej holsteinskej scéne signifikantne zvyšuje. Aj napriek vplyvu býkov ako je Lawn Boy alebo nemecký Lypoll, je šľachtenie na bezrohosť stále len okrajovou záležitosťou, ktorou sa zaoberá len niekoľko chovateľov. Posudzovanie dôležitosti tohto znaku výrazne kolíše v jednotlivých krajinách. Napriek tomu mnoho organizácií sa snaží do testu nasadzovať aj bezrohých testantov. Budúcnosť šľachtenia na tento znak závisí od schopnosti jednotlivých firiem inovovať šľachtiteľské programy a ponúkať konkurencie schopné alternatívy k "rohatým" býkom.

Šľachtenie na bezrohosť nie je žiadnou novinkou. Už mnoho desaťročí sa chovatelia po celom svete snažia vytvárať kvalitné bezrohé rodiny. Je to veľmi ťažké snaženie, pretože tieto malé uzavreté rodiny musia obstáť v tvrdej konkurencii otvorenej holsteinskej populácie "rohatých" rodín a línií. Avšak teraz máme minimálne dva dobré dôvody, prečo by sa táto snaha mohla podariť. Prvým dôvodom je býk Lawn Boy. Skutočnosť, že jeden z najlepších Redov nesie za menom označenie "P" (označenie pre bezrohosť), prináša veľkú pravdepodobnosť rozšírenia génu pre bezrohosť do červenej populácie. Druhým dôvodom prečo optimisticky veriť v rozšírenie bezrohých plemenníkov je masívny rozmach genomiky. Prvýkrát tak majú šľachtitelia možnosť pracovať s rohatou populáciou, kde sa už gén pre bezrohosť dostal do niektorých špičkových rodín. Kvalita vybraných býčkov bude rozhodujúca pri zisťovaní budúcnosti v šľachtení bezrohej populácie. Dúfajme, že sa jej podarí vystúpiť z pomyselného tieňa.

Limitované zdroje...
Ak sa pozeráte po nejakom ťaháku v bezrohom sektore, najskôr automaticky zameriate pozornosť na USA a v posledných rokoch aj na Nemecko. Spolu so známymi severoamerickými stádami Burket-Falls, Hickorymea a Arron-Doon, a zvlášť potom malá nemecká inseminačná stanica Göpel Genetik udáva smer šľachtenia. Kým v minulosti bol hlavnou hnacou silou iba entuziazmus jednotlivcov, teraz už existujú pádne dôvody na zapojenie sa do systému šľachtenia a hľadania bezrohých plemenníkov. „Najtrefnejším“ dôvodom je článok 18 vyhlášky číslo 889/2008 Európskej komisie, ktorý už platí druhý rok a v ktorom toto nariadenie zakazuje v ekologickom chove plošné odrohovanie zvierat. Nemožno zaručiť, že v budúcnosti nebude podobná vyhláška aplikovaná aj na konvenčné chovy. Zatiaľ však ekologickí producenti mlieka a chovatelia, ktorí sa o bezrohých plemenníkov zaujímajú, čelia dvom problémom. Po prvé - je to nedostatok bezrohých plemenníkov so solídnymi plemennými hodnotami. Po druhé - aj keď sa bezrohý plemenník svojimi plemennými hodnotami dostane do medzinárodných rebríčkov, potom mnoho chovateľov kvôli zlej identifikácii ho nie je schopné rozpoznať, kvôli ich neúplnému označeniu "P" za menom. Napriek tomu si niektoré spoločnosti začínajú uvedomovať pozitívny význam a marketingové vplyvy produkcie bezrohých býkov. Gén pre bezrohosť začína získavať rovnakú váhu ako napríklad gén pre červené sfarbenie.
Dopyt po preverených bezrohých plemenníkoch sa značne líši po celom svete. V niektorých krajinách - najmä v Nemecku a v obmedzenej miere aj v USA je dopyt silnejší a dokonca sa zvyšuje, zatiaľ čo v mnohých ďalších krajinách marketingový potenciál zostáva na veľmi nízkej úrovni bez znateľne pozitívnych trendov. Stále zostáva nezodpovedaná otázka na príčinu a dôsledok. Nemajú veľké šľachtiteľské spoločnosti záujem hľadať a testovať bezrohých plemenníkov z dôvodov nízkeho dopytu od chovateľov alebo je nízky dopyt od chovateľov po bezrohých plemenníkoch spôsobený absenciou zvučných mien a línií v pôvodoch bezrohých býkov? Na konkrétnu otázku väčšina veľkých spoločností svorne odpovie, že ak bude po týchto býkoch dopyt, rozhodne ich do ponuky zaradia. Niektoré, napríklad francúzske firmy, trh testujú pomocou jedného až dvoch genomických býkov. Práve genomický sreening by mohol bezrohým holsteinom veľmi pomôcť, a svoju šancu potom dostane väčší počet mladých geneticky bezrohých býčkov. Cena odrohovania a pracovné náklady sú stále relatívne nízke, preto ani dopyt po bezrohých zvieratách nie je vysoký. Napriek tomu niektoré spoločnosti myslia na budúcnosť, kedy sa legislatívne môže karta obrátiť a vyhľadáva kvalitné homozygotne bezrohé plemennice, ktoré pripúšťajú súčasnými otcami býkov. Získavajú tak heterozygotne bezrohé mladé býky.
Výnimkou medzi krajinami začína byť Nemecko, tam dopyt po bezrohých plemenníkoch pomaly, ale iste narastá. Skoro každá nemecká inseminačná stanica má aspoň jedného bezrohého plemenníka s produkciou semena alebo v teste. Šľachtiteľ spoločnosti RUW Willi Flasskamp sám priznáva, že vždy bol skeptikom v otázke produkcie bezrohých býkov. Teraz je vzrastajúcim dopytom zo strán chovateľov zaskočený. Okrem množstva heterozygotných bezrohých býkov testujú tiež homozygotne bezrohých synov Lypolla a Lawn Boya z USA a budú v tom aj naďalej pokračovať. Heinrich Göpel z Göpel Genetik tiež vidí pozitívny vplyv genomiky na trh s "bezrohým" semenom - teraz sme schopní ponúknuť viac býkov, ktorí sú vybraní z širšej palety rodokmeňov. O kvalite ponúkanej genetiky bude rozhodovať trend dopytu.